Pred dvoma týždňami som viedol workshop na Národných Dňoch Kariréry 2013 v Košiciach. Tento veľtrh práce ročne navštívia tisícky študentov, ale i nezamestnaných ľudí. Ich cieľom je nájsť si prácu. Situácia na trhu práce v Košiciach je pri tom žalostná. Viac než 75 tisíc nezamestnaných v Košickom kraji a iba 800 ponúkaných voľných miest. V nasledujúcich riadkoch Vám priblížim pár situácii, ktoré ma na NDK šokovali.

1 EURO

Prvý šok som zažil pri vstupe na výstavisko. Potreboval som si zavolať, a tak som vyšiel von, kde nebolo až tak hlučno. V tom som videl vychádzať dvoch mladých ľudí. Zapálili si cigaretu a začali nadávať. Investovali 1 EURO (cca 25 CZK) ako vstupné. Nepodarilo sa im však nájsť prácu. Jeden druhému sa sťažoval, že za to jedno EURO mohli ísť radšej na pivo, že to bola iba strata času. Stál som tam ako soľný stĺp. Začal vo mne vrieť hnev, keď som tých dvoch počúval.

Tí dvaja dostali šancu stretnúť sa s mnohými spoločnosťami, rozprávať s ich zástupcami, mali šancu ukázať im svoj životopis, zúčastniť sa na prednáškach, seminároch a workshopoch mäkkých zručností. A to všetko len za jedno jediné EURO. Aj to bolo pre nich veľa.

Čo myslíte, kam to takíto ľudia dotiahnu? Kam to v živote dotiahne človek, ktorý nie je ochotný investovať do svojho vzdelania, do svojej budúcnosti? Koľko by ste boli ochotní investovať, ak by ste mali šancu získať prácu za niekoľko desiatok a možno stoviek tisíc EURO vo forme pravidelnej mzdy?

Ľudia, ktorí podnikajú, investujú do svojej budúcnosti každý deň. Oni si totiž nehľadajú prácu len raz za život. Ich pracovné pohovory sa odohrávajú niekoľkokrát denne na stretnutiach s klientmi. Myslíte, že oplakávajú investované peniaze? Človek, ktorý chce peniaze zarobiť, ich musí byť ochotný aj minúť.

Takéto o ničom firmy.

Druhý šok som zažil pri prechádzaní sa po výstavisku. Skupinka mladých ľudí okomentovala prítomné prezentujúce sa firmy. „Takéto o ničom firmy“. Pre ľudí, ktorí nemajú poriadny biznis nápad, skončenú vysokú školu a takmer žiadne skúsenosti boli podľa mňa tieto slová pritvrdé. Syndrómom mladých je idea, že po vysokej škole sa o nich každý potrhá za maximálne možné mzdy . Akosi zabúdajú na fakt, že tie pavedy ktoré študujú sú im často v komerčnom svete úplne na nič. Akosi zabúdajú na POKORU a triezve uvažovanie. 90% z nich nakoniec vyhrá lotériu, ak ich tie „firmy o ničom“ zamestnajú aspoň za minimálnu mzdu.

Ja obchodného zástupcu robiť predsa nebudem.

„Je to pod moju úroveň, aby som oslovoval klientov“. Ďalší šok, ktorému som sa na NDK nevyhol. Ísť a ponúknuť ľudom produkt, o ktorom som presvedčený, že im prinesie úžitok je vraj pod úroveň. Každý riaditeľ spoločnosti, každý obchodný riaditeľ a iné vedúce osobnosti spoločnosti ponúkajú svoje produkty a služby klientom dennodenne. Pre nich to nie je pod úroveň? Oní sú hádam menej ako nejaký neukončený študent, ktorého výhrou bola brigáda za 2,5E na hodinu?

Robiť obchodného zástupcu nie je pre každého. Ľudia dnes chcú mať istotu a stabilný plat. Aj napriek tomu šomrú, keď vidia, že ostaným sa finančne darí oveľa lepšie. Keď im však dáte na výber finančne lepšieho života provízneho odmeňovania, stiahnu chvost a vrátia sa ku svojej minimálnej istej mzde. Je to predsa pod ich úroveň.

Záverom len pár slov. Buďme viac pokorní a neľutujme čas a prostriedky vynaložené pri hľadaní práce a pri podnikaní. Neodsudzujme a nezáviďme ľudom, ktorí tvrdo pracujú, aby uživili svoje rodiny. Najprv sa pozrime do zrkadla. Všetkým, ktorí sa rozhodli tvrdo na sebe pracovať prajem veľa úspechu.